Pokora

10.07.2013 10:58

Prečítajte si blog Jána Miertuša, ktorý poskytuje ďalší uhol pohľadu na to, ako naše zdravotníctvo (ne)funguje v prospech pacienta a podporte ho zdieľaním so známymi.

 

Pokora

Zo zásady či pre dobrú výchovu nekopem do mŕtvol. Pospolitý ľud, hoci nemá na výber, už dávnejšie premenoval Ministerstvo zdravotníctva na Ministerstvo pohrebníctva... ale ja nad touto prazvláštnou ustanovizňou palicu nelámem (už som ju dávno zlomil, alebo prinajmenšom mal zlomiť), ja chcem len pripomenúť pozíciu jednoduchého človeka. Dovolím si preto porovnať ho s cudzo-krajinným zdravotníckym systémom, s jedným zahraničným zdravotníctvom uvedením banálneho príkladu - prípadu (Ako jest známo, jedna lastovička leto nerobí. Keďže sa ale jedná o osobnú skúsenosť, možno má istú výpovednú hodnotu.).

Talianov je vyše desaťnásobne viac ako nás, Slovákov. Výška ich odvodov do zdravotného systému presahuje tú našu približne päťnásobne. Výsledkom je teda celkový objem finančných zdrojov, ktorý je minimálne päťdesiat-násobkom toho chudobnejšieho. A za toľko peňazí sa už človek možno dožije aj nejakej tej muziky.

Ako by sa to dalo pripodobniť? Je to asi taký rozdiel, ako medzi päťhviezdičkovým hotelom na Štrbskom plese s dych vyrážajúcim výhľadom a kvalitnými službami na jednej strane a umakartovou bunkou na Zlatých pieskoch v Bratislave, odkiaľ je vidno riedky brezovo-topoľový hájik, pošliapaný trávnik s trochou štrku z „pláže“ a žlto-zelenú hladinu tiežjazera na strane druhej. Nuž, vyspať sa dá aj v azylovom dome, ale tam môžete ľahko prísť i ku kožným parazitom, čo Vám v hoteli nedoprajú asi ani za nadštandardný príplatok.

Skúsme dať za pravdu A. Smithovi keď tvrdil, že: „Predavačka v pekárni odnaproti sa na vás neusmieva preto, že ste jej sympatický, ale preto, že na každej žemli, ktorú si kúpite, zarobí penny.“ Pripusťme, že lekár, ktorý nastúpi po škole so základným platom 2.700,- € v čistom, spolupracuje so sestričkou, ktorá má 1.600,- € mesačne, je mladá, šikovná, vzdelaná a obetavá a s materiálno-technickým vybavením primeraným jeho potrebám, má viac dôvodov na úsmev a na ľudský prístup v porovnaní s našim do drza vyčerpaným primárom s dvoma tisíckami v hrubom po ôsmych až desiatich 32 až 36 hodinových službách, so štyristoeurovým stredným zdravotníckym personálom.

Lekár, ktorý si navyše v nočnej musí k dieťaťu padnutému na hlavu volať špecialistu, roentgenológa z príslužby. Väčšinou sa kvôli absencii základného vybavenia (sú oddelenia, ktoré roky fungujú bez toho, aby spĺňali zákonom predpísané technické parametre – vybavenie) aj tak dozvie niečo, čo má iba relatívny význam pre zdravotný stav pacienta... Pripusťme ale aj to, a to už ide oveľa ťažšie, že keby naši lekári pracovali v podmienkach tých západných, boli by lepší (rozumej poskytovali by kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť).


Čítajte viac: http://miertus.blog.sme.sk/c/327937/Pokora.html

Späť