Nemocnica nie je fabrika

Ekonomický stav žilinskej nemocnice je dôsledkom strategicky minulých nesprávnych rozhodnutí. Neurobili ich lekári, no napriek tomu sa od nich žiada, aby negatívne dôsledky znášali práve oni. Nemocnica nie je fabrika, no keby takéto chyby urobili továrenskí manažéri, nikto by sa neodvážil postihovať robotníkov. Tak prečo to robia v nemocnici?

Aký je dlh

Dlh nemocnice je podľa dostupných údajov 3 milióny eur. Už na prvý pohľad je to katastrofa. Bolo by užitočné vedieť, akou sumou sa na tomto dlhu podieľajú zdravotné poisťovne, ktoré síce zdravotnícke výkony uznali, no nezaplatili. Keby poisťovne platili, ekonomická situácia nemocnice by bola iná.

Za posledných dvadsať rokov boli od žilinskej nemocnice odčlenené, respektíve sprivatizované ziskové oddelenia. Dialýza, biochémia, transfúzne oddelenie a ďalšie. Ak by ostali jej súčasťou, nemohla by byť finančná kondícia nemocnice taká zúfalá.

Zlé hospodárenie

V priebehu dvoch desaťročí nemocnica predala viaceré budovy a pozemky. Boli to síce iba jednorazové príjmy, no aj tie sa dali využiť strategicky. Napríklad na investície do chýbajúcich zdravotníckych kapacít. Lenže to by museli byť tieto predaje výhodné pre nemocnicu, nie len pre kupujúceho.

Dnes v nemocnici funguje niekoľko lekární. Ani jednu z nich neprevádzkuje naše zariadenie, ale súkromní podnikatelia, ktorí tvoria zisk a ešte sú aj schopní platiť nájomné. Zisk musí prevyšovať sumu za nájomné. Tak prečo lekárne neprevádzkuje nemocnica?

V našich priestoroch pôsobí aj privátne a komerčne úspešné pracovisko magnetickej rezonancie. Ako je možné, že nikomu nezišlo na um, že by ho mohla prevádzkovať nemocnica? Ešte donedávna mal súkromník v prenájme aj parkovacie plochy patriace nemocnici. Opäť sme prichádzali o peniaze, ktoré mohli byť použité na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Ak by nemocnica v minulosti neurobila zlé strategické rozhodnutia, mohli sme investovať do energeticky úsporných inovácií. Dnes by sme nemali toľko problémov s prevádzkovými nákladmi, peniaze by nešli hore komínom.

Ešte raz o dlhu

Nové vedenie našej nemocnice si kladie za cieľ zníženie mesačne mzdové nálady o 100 až 120 tisíc eur. Nie tak dávno sme však preplácali upratovacie služby o 64 tisíc eur mesačne. To je viac ako polovica naplánovaného šetrenia. Nemal by namiesto zamestnancov za tieto absurdnosti niesť zodpovednosť ten, kto ich spôsobil?

Niektoré oddelenia vytvárajú zisk, iné sú na nule a sú aj také, čo robia stratu. Príčin je viac. Jednou je napríklad to, že poisťovne preplácajú iba približne 70 percent z reálnych nákladov zdravotníckych výkonov. Skúste v obchode zaplatiť 70 percent z ceny, čo vám na to povie pani pri kase! No pacienta v nemocnici ošetriť musíte.

Ďalšou príčinou sú na hlavu postavené limity. Ako sa dá naplánovať počet hospitalizácií na oddelení anestézie a intenzívnej medicíny či na úrazovom oddelení? Na to múdri ľudkovia z poisťovni odpoveď nemajú. A ani nemôžu mať pretože počet úrazov, autonehôd a iných nešťastí určuje vyššia moc, nie lekári či úradníci.

Nepopieram, že rezervy sú aj v práci zdravotníkov. Tiež musím priznať, že rezervy sú aj v efektívnosti využitia lôžok. Nie však všade a na každom oddelení. Naopak, sú aj také, kde by sa dalo robiť viac, ale nie je kde. Bolo by potrebné rozšíriť operačné sály na oddeleniach s naplno využitou kapacitou. Pacienti čakajú, no nie je ich kde operovať.

O neurochirurgii

V novembri oslávilo neurochirurgické oddelenie žilinskej nemocnice dvadsať rokov. Za tie roky, čo na ňom pracujem, sme sa stali slovenskou špičkou. Som vďačný, že som pri tom mohol byť.

Vedia o nás v Európe, sme školiacim pracoviskom pre Slovenskú zdravotnícku univerzitu a chodia sa k nám učiť lekári z okolitých krajín. Operovali sme viac ako 20 tisíc pacientov. To je priemerné okresné mesto. Podarilo sa nám zachrániť mnoho životov, ale musím s pokorou priznať, že niektoré sa zachrániť nepodarilo. Viem, že každý život sa zachrániť nedá, ale takmer vždy sa dá pomôcť zlepšiť kvalitu života pacienta. To je krédo, ktorým sme sa pri našej práci dvadsať rokov riadili. Myslím si, že nielen na neurochirurgii, ale aj na ostatných oddeleniach.

Nemocnica a fabrika

Nemocnica nie je fabrika. Hoci majú mnoho spoločného, v čomsi podstatnom sa líšia. Fabrika musí tvoriť zisk. Nemocnica zase prinavracať zdravie a zachraňovať životy. Efektivita nemocnice sa nedá merať materiálne. Aj keď je jej existencia od materiálnych statkov závislá, nesmie im byť podriadená. Preto je veľkou chybou riadiť nemocnicu ako na fabriku.

Tento článok si môžete prečítať aj v aktuálnom Žilinskom večerníku.