Nesmieme sa vzdávať, veľa vecí sa dá zmeniť k lepšiemu!

Narodil sa v Žiline, má 43 rokov, je ženatý, má dve deti a rodina je preňho v živote na prvom mieste. Sedemnásty rok pracuje na neurochirurgii v žilinskej nemocnici a chce meniť veci k lepšiemu nielen v práci. „Narodil som sa na Slovensku, mám ho rád a keďže tu chcem ostať žiť, nie je mi jedno, ako sú spravované veci verejné.“ – hovorí o svojej motivácii kandidát na poslanca Žilinského samosprávneho kraja Milan Mrázik v rozhovore v Žilinskom večerníku.

Ste lekár. Je vaša práca ťažká?

Veľmi často robím operácie mozgu miechy, periférnych nervov, lebky či chrbtice. Ide o ochorenia spôsobené úrazmi, nádormi, vrodenými chybami a aj starnutím. Zhruba 80 percent týchto operácii sa vykonáva pod mikroskopom. Čiže isto je to náročné povolanie, lebo pracujem s ľuďmi, teda pacientmi, ktorí majú strach o zdravie a mnohokrát aj o život. Na druhej strane je to povolanie ako každé iné. Tak ako mňa potrebuje pekár, murár a iní, tak aj ja potrebujem ich.

Prečo sa lekár rozhodne kandidovať na poslanca VÚC?

Lekárske povolanie ma naučilo nevzdávať sa, aj keď sa na prvý pohľad zdá, že je všetko stratené. Zistil som, že život a zdravie ako najvyššie hodnoty, sa nedajú vždy zachrániť. Niekedy sa podarí prinavrátiť len relatívne zdravie. Veľakrát som zažil takmer neriešiteľnú situáciu, keď život pacienta visel na vlásku, ale aj ta sa nám sa ho podarilo zachrániť. Bohužiaľ, nie vždy sa to dá. Nesmieme sa preto vzdávať a musíme bojovať. Ak to prenesiem do bežného života, tak chcem bojovať za lepší život. Je to pre mňa prirodzené. Nepáči sa mi doba, v ktorej vyrastajú moje deti, ale viem, že veľa s dá zmeniť. Chcem, aby sa ľuďom žilo lepšie. Preto som sa rozhodol kandidovať.

Prečo kandidujete za 99 %?

Bol som jedným z prvých piatich signatárov iniciatívy 99%. Myšlienka tohto hnutia hovorí o tom, že spoločnosť má fungovať podľa rovnakých pravidiel aj pre 99 percent ľudí, nie len pre 1 percento percento vyvolencov, ktoré dnes ovláda všetky politické strany a prostredníctvom nich štát. Celých 24 rokov po nežnej revolúcii majú politici zle postavené priority. Je potrebná zmena. Dnes už neplatí rozdeilenie na pravicu a ľavicu. Strany s týmito nálepkami sa spreneverili ideálom a slúžia len svojím mecenášom. Musíme spoloče zmeniť priority, ktorým sa majú politici venovať. Som presvedčený, že hnutie 99% - občiansky hlas je správnou voľbou a nositeľom hodnôt, ktoré považujem za prirodzené.

Čo chcete presadiť, alebo inak povedané sľúbiť voličovi?

To je dobrá otázka. Mohol by som sľúbiť hocičo - istoty, prácu ľuďom, zníženie nezamestnanosti a aj modré z neba. Môj sľub znie veľmi jednoducho: Nebudem ticho. Vždy sa ozvem, keď vo VÚC nebude niečo v poriadku. A, samozrejme, chcem sa venovať otázkam zdravotníctva. Jeho skvalitňovaniu a odstraňovaniu korupcie medzi lekármi. Predvolebné billboardy sú plné sľubov, z ktorých po voľbách nič neostane a ani sa nič nesplní. Aj v tomto politici na celej čiare zlyhali. Nemám ambíciu sľubovať a ťahať ľuďom medové motúzy pod nosom. Chcem, aby bol život bežných ľudí lepší a spravodlivejší.

Ako to myslíte?

Ak sa mi niečo nepáči, snažím sa o tom hovoriť a písať. Aktívne sa venujem problémom v spoločnosti a zdravotníctve, blogujem, niekoľko mojich názorov na aktuálne témy zverejnili aj médiá (Žilinský večerník, SME, Plus 1 deň a niekoľko časopisov). Nie som spokojný s tým, kam naša krajina smeruje. Všetko začína ovládať biznis a jediné, čo je dôležité, je zisk. Bohužiaľ, z toho zisku bežný človek nič nemá. Nie všetko sa dá merať len výškou materiálnych hodnôt. Vytráca sa úprimnosť, snaha hovoriť pravdu, spolupatričnosť. Ľudia chceli demokraciu a nechceli sa už báť. Zdá sa mi, že dnes sa boja omnoho viac, lebo nemajú istotu zamestnania a žijú takpovediac z mesiaca na mesiac. Chcem hovoriť aj za nich. Byť ticho a starať sa len o problémy, ktoré sa nás bezsprostredne dotýkajú, je jednoduché, ale zároveň veľmi nesprávne. Preto som sa rozhodol, že nebudem ticho.

To je pekné, ale dá sa to zmeniť?

Som presvedčený, že áno. Hovorí sa, že všetko sa dá, ak sa chce. Čiže musia chcieť ľudia zmenu, musia chcieť žiť lepšie. K tomu je potrebné vysloviť svoj názor. Onedlho budú mať všetci voliči jedinečnú možnosť svoj názor vysloviť. Vo voľbách povedia, či chcú zmenu alebo sú spokojní s dnešným stavom, klamstvami politikov a nesplnenými sľubmi. Len voliči môžu rozhodnúť, či im vyhovujú starí poslanci alebo si zvolia nových.

Počul som o vašej iniciatíve proti úplatkom. Ako vznikla?

Asi pred rokom a pol som začal s iniciatívou na zmenu a za lepšiu zdravotnú starostlivosť pre pacienta. Prijímanie akýchkoľvek peňazí od pacienta považujem za úplatkárstvo a malú korupciu v zdravotníctve. Mám to v sebe odjakživa vyriešené. Nikdy som úplatky nebral. Štatistiky píšu, že lekári patria k najskorumpovanejším povolaniam. Mňa to uráža, a preto som začal s aktivitou nosenia odznakov „Ďakujem, úplatky neberiem!“. Nielenže dávam najavo svoj jednoznačný postoj, ale aj pacient sa nemusí báť, že ak nedá úplatok, nedostane zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebuje. Odznak nosím pripnutý na košeli každý deň v práci.

Nie sú na vás kolegovia nahnevaní?
Nestretol som sa s kolegom, ktorí by mi do očí povedal, že to čo robím, nie je správne.

Čo okrem úplatkov by ste chceli zmeniť v zdravotníctve?

Myslím, že veľmi diskutovanou témou sú aj poplatky v ambulanciách. Veľkým problémom je dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Pacient dlho čaká nielen na operáciu, ale aj na ambulantné vyšetrenie. Rozmohli sa poplatky za vyšetrenia. Aj napriek tomu, že každý pacient má povinné zákonné zdravotné poistenie, ktoré si platí odvodmi, musí platiť aj v ambulancii. A zlepšenie žiadne. Je ľahké zaviesť poplatok, len je otázne, či pacientovi pomohol. VÚC stanovuje poplatky za prednostné vyšetrenie. Hodnota je 30 eur. Zaujímalo by ma, či si múdri ľudkovia, ktorí to odhlasovali, uvedomili, že je to desatina z minimálnej mzdy. Že takémuto pacientovi 30 eur vychádza na 3 dni živobytia. Je smutné, že pacient je dobrý len na to, aby platil. Horšie je, že mnohí lekári sa správajú ako nepodarení trhovníci.

Zaujímavé názory. Viete však ako tento problém riešiť?

Isteže, a preto som sa rozhodol kandidovať. Základ je myslieť na toho pre koho je zdravotná starostlivosť určená, na pacienta, nie len na poskytovateľa, teda lekára. V poplatkoch má VÚC menší priestor, ale ako druhý najvyšší stupeň správy štátu predsa musí vedieť vytvárať tlak na NR SR, aby boli zákony na prospech bežných ľudí. Ak niekto hovorí, že sa to nedá, je to alibizmus. Je potrebné ukazovať charakter. Najlepším spôsobom, ako naštartovať zmenu, je ísť voliť a prijať tak svoj diel zodpovednosti za svoj región. Práve vo voľbách si vyberáme osobu, ktorá má zastupovať názory a potreby voliča.

Máte nejaké svoje životné krédo?

Myslím, že je dôležité mať krédo, ale aj mať ujasnené svoje priority. Je dôležité poctivo pracovať. Život prináša aj chyby a treba sa z nich poučiť. Je potrebné načúvať problémom iných. Pre mňa je dôležitá spolupatričnosť.

Snažím sa v živote preukazovať mojim deťom lásku, odvahu hovoriť pravdu, ak ju mám, vedieť sa za chybu ospravedlniť. Inak povedané mojim životným krédom je zachovanie si charakteru tak, aby som pred nikým nemusel skláňať hlavu a každému sa vždy mohol priamo pozrieť do očí.